Jana Gaishüthner
Pista a ja 5.
06:00 budicek. Vytrepala som sa z postele, a prelahla si na gauc. Naco sa umyvat, prezliekat, ked sa o chvilu budem vracat zasa do postele.
Fantazia moze byt casto dolezitejsiou ako vedomosti, pretoze tie su ohranicene.. Zoznam autorových rubrík: moj den, Súkromné, Zamestnanie-Povolanie?
06:00 budicek. Vytrepala som sa z postele, a prelahla si na gauc. Naco sa umyvat, prezliekat, ked sa o chvilu budem vracat zasa do postele.
Rano som sa zobudila na Pistov budik. O 06:00. Normalne, uz ma nic nevzrusuje. Ani jeho ruka na mojom zadku. Koronu uz mam tak ci tak dobre 2 mesiace, tak som sa rozhodla, ze na to dlabem.
Dnes sa neudialo nic zvlastne. Tak ako kazde rano, vyskocila som z postele, a skokom ladnej gazely, s telefonom v ruke, zacala robit spoza zaclony dokazne fotky ludi, motajucich sa uz o 07:00 po vonku.
Mily dennicek. Je stvrtok. 19.Marca. Uz sme doma 5.den. Medzitym uz vonku zakvitli a odkvitli ceresne, a jahody som uz nestihla. Teplota vzduchu sa isto pohybuje okolo 30C°. Neviem to presne, kedze odmietam otvorit okno.
Mily dennicek. Je streda, 18. marca. Nas 3 den dobrovolnej, nekaranteny v Rakusku. Zozrala by som aj gumove medvediky slonovi z rici. Pista sa cudoval, preco si nevezmem nieco z mojej koronovskej police...
-čím chceš byť, keď budeš veľký?- pýtame sa často malých detí. Vieš si ale predstaviť, kým sa môžeš stať, ak ťa v starobe náhodou postretne Demencia?
Dnes je prvý sviatok vianočný a vonku máme okolo 8C°, pocitovo i viac, keď si tak sedíme s Pištom na balkóne a slnko nam svieti do očí. Spomínam na minulé vianoce a keďže som o nich písala , môžem si ich jasne pripomenúť.
Odišla si. Konečne. A ja sa usmievam. Prvý krát v živote sa usmievam vo chvíli, keď sa dozviem o smrti iného človeka....
V rámci mobilnej ošetrovateľskej služby navštevujem mnoho rakúskych klientov v ich domácnostiach. Margit je jednou z nich...
Život jednej Nemky, pracujúcej v Rakúsku, ktorá pociťuje nespravodlivosť.Spôsobuje to momentálna migrácia národov, dotýkajúca sa aj jej rodného Nemecka , ktoré ju prinútilo hľadať si na staré kolená prácu za hranicami.
Nechceš si privyrobiť? Byť finančne nezávislým je niečo úžasné....nie každý, kto sadol týmto slovám na lep, tak urobil z hlúposti.
Nebolo ani 5 hodín ráno, keď Ivana vstala z postele a vyzrela z okna. Potešil ju pohľad na spŕchnutú trávu záhradky rodiny v Rakúsku kam prišla opatrovať. Znamenalo to, že sa dnes nemusí ponáhľať kôli polievaniu kvetov na terase.
Ta co Bertičko, zaš idzeš opatrovac do teho Rakuska? Hej Ujku, zaš. Ale ja še vracim, nebujce še. Za dva tyždne som tu jak na koňu. Rozlúčila sa pani Ovšená cez plot so susedom a podala šoférovi kufor.
Dobrý deň, pani Ovšená. Čo vás k nám privádza? pýta sa s nacvičeným, distingvovaným úsmevom pani za stolom v Agentúre, ktorá sprostredkuváva prácu opatrovateľkám.
Nahmatám poslepiačky kľučku z vnútornej strany bráničky. Mrknem okom do perfektne upravenej predzáhradky tejto veľmi starej ženy, o ktorú sa už sama postarať nevie a otváram dvere pekného domu, tak, ako každý pracovný deň. Za dverami ma čaká rovnaký rituál, rovnakě pohyby, rovnaké slová....
Narodená roku Pána 1924. Nazvaná po žene Adamovej. 7 rokov strávených dojením kráv sa jej najviac vrylo do pamäti.
No, ľudkove mojo, povim vam, teho roku sme mali bars šumne Vianoce....take Vianoce sme ešci nemali.. šicko zacalo skoro rano, jak muj Pišta došol z nočnej a zobudzil me s kahveju. Normalne ze romantika jak v totych filmoch, znace, dze še promenaduje šumny chlop v trenirkoch a noši do posceli šumnej zenskej ranajky a tak. Az na to, ze nas by mohli nakrucic akurat tak do hororoveho zanru...
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno krásne, milé, štíhle, veľmi inteligentné dievča - Heléne.Vyrastalo v nádhernom alpskom prostredí, v jednoduchej rodine obyčajných roľníkov. Heléne bola veľký snílek. Stále túžila po veľkom svete, krásnych šatách a princoch na bielom koni. Ale ten neprichádzal...
Jak še to hutori, i majster tesar še utne? Ta v mojim pripadze to fungovalo jak v priručke pre zdravotnikoch. Šicke možu byc chore, ľem ja ne. Kto by potym pomahal totym, co su na pomoc odkazani? Minule sce še dozvedzeli, co robic v rakusku, jak vas šeklo v križoch. Križe mam už na poradku, toto už riešic nemušime. Dnes še doznace, jak možece stravic pobyt v rakuskym Špitaľu a to tak, že i vaša Nemocnična fobia z časoch, kedy sce ešči rodzili dzeci v slovenskej Nemocnici s priviazanyma nohama nad hlavu a čitali v strese na skrinke zo 60tych rokoch nadpis šetrite šicim materialom, zmizne do nenavratna.
" Júlia, ja už nevládzem, s našou mamou je čím ďalej horšie a horšie, úplne stratila súdnosť ".....šepká Mária do slúchadla telefónu. Obzrie sa poza rameno, či ju náhodou matka nepočuje. "Ja už neviem čo mám robiť, ja to už dlho takto nevydržím, robím ako najlepšie viem, ale nič nepomáha. Na všetko a každého len dudre, nič jej nie je dobré, všetko robím naopak.... Dobre, čakáme ťa v sobotu, poviem jej, že s ňou chceš ísť na nákupy."