Nevsedne zazitky vo vsednom dni Domova Dochodcov

Autor: Jana Gaishüthner | 15.8.2011 o 8:13 | (upravené 16.8.2011 o 17:45) Karma článku: 8,89 | Prečítané:  1759x

Pritisnem si k telu tasku s mojim vysvedcenim , ktore ma stalo dva roky potu a usilia. V pre mna cudzej reci, ucit sa este cudzejsim slovam? Z jednej strany Mozgu –tam kde je slovencina doma, presuvat slovicka do druhej, tam kde sa usadila nemcina, spricnuta rakuskym dialektom? A kam mam vlozit vsetky tie latinske nazvy ?

PisaniePisanieJana Gaishüthner

Hrdo vchadzam do budovy, ktora sa tvari ako stredoveka, masivna, nedobytna pevnost.

Netusim, co ma caka, kolko rokov v nej stravim, kolko osudov sa dotkne mojej mysle…

Nad vchodom sa leskne nazov v nemcine: „Pensionistenheim“ – Domov pre Penzistov? Mozem si to takto prelozit? Asi ano, viem, ze nazov „Altenheim“ - Domov pre starych/starobinec je uz nevyhovujuci, diskriminujuci, zastaraly…Este netusim, ze sa moj nazor na toto pomenovanie zmeni.

Pritisnem si k telu tasku s mojim vysvedcenim , ktore ma stalo dva roky potu a usilia. V pre mna cudzej reci, ucit sa este cudzejsim slovam? Z jednej strany Mozgu –tam kde je slovencina doma, presuvat slovicka do druhej, tam kde sa usadila nemcina, spricnuta rakuskym dialektom? A kam mam vlozit vsetky tie latinske nazvy ? Esteze sa mozem chvalit svojou prirodzenou slovanskou inteligenciou, podporenou slovenskym skolstvom J Nie, nebolo to jednoduche.

Vchadzam dnu, nie, necitim sa cudzo, tie dva roky studia som predsa praktikami travila prave tu.

Dnes je to vsak ale ine. Uz niesom tou praktikantkou, ktora sa mohla za svoj „titul“ skryvat, nemusela niest konecnu zodpovednost za svoje ukony, ci v pozitivom alebo negativnom zmysle.

Som profesionalnou Fachsozialbetreuerin. Opatrovatelkou starych ludi, svojou pracou prispievam k ich telesnej a dusevnej pohode.Dusevnej? Ano, vdakabohu existuje povolanie, ktore mi dava opravnenie „miesat“ sa do zivota inych J

Netusim, ako sa mi toto socialne povolanie priplietlo do cesty. Urcite sa to stalo nenapadne, a bez mojho vedomia, krok za krocikom, nech sa len preboha nelaknem…Pred rokmi som sokovana prizerala v nemocnici mojej vlastnej sestre, doma pocuvala neuveritelne vety ako:“mama, vyper mi to vrecko s pradlom extra, je tam vela krvi“ a divila sa, ako sa ta mlada baba dokaze vysporiadat s tlakom, ktoreho mala na „intenzivke“ viac ako dost. Nie, ani vo sne by ma nenapadlo, travit moju polovicu zivota v zamestnani Matky Terezy.To bola moja predstava o akejkolvek praci, ktora mala nieco spolocne so slovom socialne/y.

Poznate to? Obcas sa stane, ze sa vam pripletie do cesty meno, mesto, zviera ci vec, a vas smer sa zmeni o 100 stupnov. U mna to bola vona. Vona Domova Dochodcov. Vona zmiesana z mocu, vykalov, teloveho mlieka, dezinfekcneho spreja a jedla. Jednoducho, vsetko ludske, nesuce sa dlhou chodbou, ktorou sme kracali k obyvatelovej izbe.

Dnes som za vodou, zakladne vedomosti som nasala ako spongia, teraz ich budem den za dnom konfrontovat s realitou. Bojim sa, mam strach, nechcem prist o mnoho velmi prijemnych mozno - iluzii. A tymto clankom vznika moj novy projekt –Nevsedne zazitky vo vsednom dni Domova Dochodcov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?