Vsedne Pribehy zo zivota v Domove Dochodcov

Autor: Jana Gaishüthner | 15.8.2011 o 1:12 | (upravené 15.8.2011 o 13:41) Karma článku: 6,70 | Prečítané:  1062x

Pani H. sedi v spolocenskej miestnosti nasho Domova Dochodcov.Z jej vyrazu tvare mam pocit, ze je momentalne spokojna s tym, co sa v nej a okolo nej deje. Pred sebou ma kavu. Nie v plastikovom pohari, aky vyfasuju obyvatelia, ktori uz nic tazke nedokazu udrzat v rukach, ale ani v cervenobielom hrnceku, ktorych mame habadej…Jej salka stoji na tanieriku. Je Biela, so zelenymi vzormi – take, ake sa vyrabaju roky rokuce jedine v Gmundenovskej Manufakture, je znakom cohosi, kohosi, znakom toho, ze ten, kto z nej pije, je este Niekto. Je znakom tradicie, historie, zamoznosti.

SalkaSalkaJana Gaishüthner

 

Prvy den s Pani H.

 Ta salka hovori vela o Pani H. Aj ked ju este nepoznam, vdaka drzaniu jej tela, drzaniu tej salky a jej pohladu zacinam tusit, v akom svete sa pani H. nachadza. Podla Diagnozy trpi Dementnym ochorenim. Trpi? Neviem, netusim, a mozno ani to nikdy nezistim.

 Pani H. zacne pokasliavat, najskor len tak zlahka, ako prava dama drzi si ruku pred ustami, ocami beha po miestnosti, kym najde kontakt k tym mojim. Usmejem sa, a Ako pravy zaciatocnik snazim sa o pozitivny kontakt otazkou: „Pani H., vari vam mucha do hrdla zalietla?“ Jej oci zaostria, kasel okamzite ustane, a vysokym, neprijemnym hlasom odpoveda: „ Sestra, ako si mozete v takejto situacii zo mna robit zarty! Nevidite, ze som takmer umrela?!!“ Pootoci sa, a neprestava krutit hlavou. Jej ruky sa trasu od rozculenia. No tak to si zvladla na jednotku Janusch, hovorim si, a mam chut sa obratit a zutekat od tejto nepriemnej situacie. Otocim sa a vyberiem sa smerom k jej stolu. Sadam si oproti na stolicku, (co sme sa to ucili? Dolezity je ocny kontakt na rovnakej urovni?)

 Pani H. sa mierne pootoci, kratko si ma premeriava privretymi zubatymi ocami a cez pery jej vychadza len tiche „ts ts ts“. Naladim svoj hlas do altovej roviny, a hovorim: „prepacte, nevsimla som si, ze by to bolo az take zle“ No vyborne! Ja hlupana, hned po vyrieknuti som si uvedomila dalsiu chybu v mojej komunikacii: co sme sa to ucili? Nezlahcuj pocity a vnemy dementnych, nepoukazuj na ich chyby? Reakcia bola naprogramovana: „Co si to dovolujete? ! Co ste to za sestru,ked nevidite, ze som sa takmer zadusila?! No dakujem pekne za taky personal!

 „Pani H., mate pravdu, nevidela som to, mozno koli tomu, ze mne sa to este nestalo, aby som sa takmer zadusila kavou“ po vysloveni tejto vety som vedela, ze na dnes stacilo. Mala som chut zacat sa rehotat ako zmyslov zbavena,Pani H. sa zmietala medzi rozhorcenim a ignoranciou mojej osoby, ja medzi zachvatom potlacaneho smiechu a zurivostou nad mojimi komunikacnymi schopnostami.

Pozorovala som ju, ako odchadza so vstycenou hlavou, cosi si mrmlala popod nos a ja som vedela,ze jej doveru si budem musiet ziskavat este dlho, krok za krokom, bez akejkolvek chybicky. Myslou mi prebiehali posledne hodiny Validacie, sposobu komunikacie s dementnymi.

 Dokazem to? Dokazem komunikovat so vsetkymi odtienkami reci, ktorou hovorim poslednych desat rokov? Dokazem spojit verbalny a slovny prejav natolko, ze presvedci aj Ludi s demenciou , to znamena ludi, ktori sa od nas odlisuju malickymi antenkami, skrytymi na povrchu hlavy, antenkami, ktore im presvedcivo napomahaju rozlisovat medzi pravdou, klamstvom, pretvarkou?

 To sa dozviete v dalsich Vsednych pribehoch zo zivota v Domove Dochodcov.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?