Vsedny den Domova Dochodcov/ Zivotopis

Autor: Jana Gaishüthner | 7.9.2011 o 16:25 | Karma článku: 6,70 | Prečítané:  1139x

Zivotopis  je jednym z clankov, ktorymi sa posuvame vpred (alebo aj nazad).Sprevadza nas, bez toho, aby sme si ho uvedomovali. Co je to vlastne? Akysi „pis“ o zivote?  Existuje aj bez toho, aby sa skvel na bielucickom papieri. Kazdy ho ma, ci chce, alebo nie. Ak sa niekomu nepozdava, upravi si ho do prijatelnejsej podoby. Ci uz na papieri, alebo v dusi. Zialbohu, nikomu sa nepodari pred nim ujst. Je to vlastne prepisany osud do riadkov.

moja laskamoja laskaGaishüthner Jana

Dostala som za ulohu , napisat Vas zivotopis Pani S. Mam sa Vas opytat, kedy ste boli narodena a kde, ako ste sa volala za slobodna, kolko ste mala deti, ci ste vobec boli vydata?!  Ako sa volala Vasa matka a otec, a ci mate vobec oblubene jedla…

Nebudem sa Vas  na to pytat. Ak sa mi podari, medzi riadkami nasich rozhovorov nieco dozvediet, napisem to tam, pre pokoj v dusi nasich nadriadenych…mna zaujima nieco ine. Vas svet, v ktorom zijete. Chcem sa don ponorit, len na chvilocku. Vidiet, citit, pocut…..

Objavili ste sa v mojom zivote celkom nenapadne, akoby ste cele dni cakali za rohom, kym vam podam ruku. Nepatrili ste k tym, ktore kazde poobedie vysedavaju (ci uz zo slusnosti, alebo prestize) v miestnosti vyhradenej na stolovanie, ktora sa vsak poobede meni na miesto, kde sa podava  „caj o piatej“. Aj ked caj davno nahradila salka kavy, a piatu hodinu skora druha.

Pani S. mieri ku mne svojim pomalym krokom.Cierny, ligotavy klavir v kute, za ktorym sedim, ju pritahuje, ako svetlo nocneho motyla. Neprestavam, hram dalej, kutikom oka vidim, ako sa usadza . Zacinam robit chyby, predsa len, moje myslienky sa nevedia sustredit na hru, som prekvapena jej prichodom.

Sedi na okraji stolicky, kabelku drzi pevne v rukach,uz uz len vstat a odletiet.

Prestavam, tvarim sa, ze nieco hladam. Preco prisla?? Ved nema rada hluk, v izbe nema ani radio, ani televizor…naposledy, pri pokuse zapojit ju ku skupinke nasich „spevacok“, sa doslova vytrhla z ruk mojej Kolegyne a zrazu jej nebolo…Tak aj teraz. Vstava, neobzera sa, a vzdialuje sa  tym istym tempom, akym sa tu objavila.

Ked nechce prist Mohammed k hore, poberie sa hora k Pani S….

Den za dnom mi dava najavo, ze mi nedoveruje. Ved ani nema preco. Sedim vedla nej, prevezmem jej tempo a silu dychania, mierne sa hrbim, tak ako to robi ona. V rukach zmolim servitku, tak ako ona…

Po paar dnoch zacinam spievat. Spievam jednoduchu melodiu, ktoru pozna kazde dieta . Vstava, a pobera sa prec…Len si chod Mohammed, predo mnou mozno utecies, ale pred tvojou minulostou nie. Ak sa vsak rozhodnem, sprevadzat ta tvojou minulostou, musim poznat najskor tu svoju.

Uz ste sa pokusili o vytvorenie vasho vlastneho hudobneho zivotopisu? Nie?  Tak to urcite raz skuste. Mne bola velkou pomocou prave stranka Youtube, kde som nasla piesne mojho zivota, dokonca aj tie, na ktore som uplne zabudla. Aby ste mali pribliznu predstavu, ako taky hudobny zivotopis moze vyzerat, ukazem vam niekolko moznych zivotnych situacii, ktore sa  vam pri pocuvani skladby/piesne mozu odrazu vynorit v mysli, akoby sa udiali pred zopar dnami.

1: ak si uz nepamätas, opytaj sa rodicov, co za piesne ta naucili, alebo ti  spievali v detstve..

2: ak si mal/a babicku, urcite ti spievala, alebo odriekala verse, naucila ta prvu modlitbu…

3: v skolke, skole, na vyletoch…pamätas si este na slova, ktore si spieval/a?

4: prva platonicka laska? Spominas si na piesen, ktoru si dokazal/a donekonecna pocuvat?

5: oblubeni spevaci/cky v tvojom zivote…urcite ich bolo neurekom…

6: chvila, kedy ta prvy krat drzal ON v naruci…a co ta piesen v pozadi?

7: puberta….zakazane pocuvanie muziky, ktora sa tvojim rodicom nepozdavala…

8: prva platna, prva kazeta, prve cd…na to sa nezabuda…?

9: piesne z dalekych krajin, ktore si pocas zivota navstivil/a

10: piesne zo svadieb, krstin, karov….

11: osobne zazitky (rybacka a magnetofon, zvuk kostolnych zvonov, ktorym som sa zobudzala kazde rano, piesen, na ktorej slova nikdy nezabudam,,,)

V sucastnosti, kedy mame k dispozicii rozlicne media, a moznosti uchovania nasich spomienok, naucme sa vyuzivat ich nielen na bezduche zabijanie casu. Nikto nemoze tusit, kedy sa mu takato zbierka moze zist. Mozno vtedy, ked sa uz nebude moct divat do albumu, ktory mu pomocou fotografii vyvolava spomienky....ale este stale je tu sila hudby. Ta zostava v nas, kym neodideme z tohoto sveta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?