Denne pribehy Domova dochodcov

Autor: Jana Gaishüthner | 17.11.2011 o 15:43 | Karma článku: 15,96 | Prečítané:  2976x

Co robit s rodicmi, ak uz nie su schopni bez pomoci zvladnut kazdodenny kolotoc zivota....kto a kedy ma pravo rozhodovat o tom namiesto nich? o tom, kde a ako budu travit posledne dni, mesiace, roky zivota? Na to odpoved nemam. Ponukam vam vsak dalsi z mojich pribehov, v ktorom sa hovori, ze nie vzdy je vsetko biele alebo cierne....

 

Nediva sa na mna. Jej zrak bludi po okolitom nabytku. „Nie sestra, nepotrebujem nic, vsetko je v najlepsom poriadku. Citim sa tu vynikajuco, nic mi nechyba, dakujem za opytanie" V rukach huzve papierovu vreckovku, lahko sa jej trasu. Jej slova snad klamu, ale gesta nie.

Pani O. sa pristahovala na prve poschodie domova dochodcov. Dostala izbicku, zariadenu spartansky, obrovsky televizor od syna a kvetiny v kvetinacoch od nevesty. Tvari sa spokojne, netusi, ze dalsie roky prezije u nas. Kufor plny satstva jej vraj na tych paar tyzdnov postaci. Vymienam si tichy pohlad s kolegynou, a dufame, ze to, na co myslime, nie je pravdou.

Denne ju stretavam. Pomaham jej vytvorit si akysi rytmus dna, ktory sa urcite odlisuje od zvycajneho priebehu dni, ake mala vo vlastnej domacnosti. Usmievava dama, s uctou a respektom voci vsetkemu okolo nej. Dama, ktora sa snazi prisposobit, vzdava sa svojich zvykov a oblubenych cinnosti a nik to netusi.

Az doteraz:

Vchadzam v podvecernych hodinach ku Pani O., ocakavajuc zvycajnu odpoved:" nie, nic nepotrebujem, vsetko je v najlepsom poriadku." Keby  nebolo tej papierovej vreckovky, ktoru upenlivo huzve oboma rukami, mozno by som sa ako paarkrat predtym otocila, a sla s dobrym svedomim po sluzbe domov.  Zastavim sa, premyslam, ako zacat rozhovor.

Vdacna tema o pocasi: „vonku uz riadne primrza, veruze sa uz tesim na teply kupel Pani O." tymto sa mi podari zistit, ze aj Pani O. oblubuje pred spanim horucu sprchu, len akosi nechcela nikoho tym unuvat, kedze je nas sestriciek tak malo. Snazim sa jej vysvetlit, ze to, co je castou predstavou ludi tam „vonku", to znamena: ze v domove dochodcov sestry len lietaju od obyvatela ku obyvatelovi, nemaju na nic cas, umyvaju a umyvaju bezvladnych a mlciacich, je casto len mylnou predstavou, ktora s realitou v nasom domove nesuvisi.(podotykam, pracujem v rakuskom domove dochodcov). Rozpravame sa o zmenach v opatrovani a osetrovani, preberame nase zivotne skusenosti......

Ziskavam si jej doveru tym, ze ju pocuvam a informacie, ktore dostavam, sa snazim zrealizovat malickostami, ktore jej ponukam nenapadne pocas dna : maslovy chlieb o tretej poobede (ako to mavala vzdy doma) horuca sprcha pred spanim, donesena kniha z kniznice...po paar dnoch nastane okamih, kedy sa vyspoveda.

Ludkovia, viete ako to dokaze zaboliet? Pocuvat spoved starej zeny, ktora pracovala, zila podla najlepsieho vedomia a svedomia, vybudovala s manzelom svoj sen: dom na kraji ulice, ktory mal sluzit ako utocisko, ako istota ich poslednych rokov, mesiacov, dni zivota....Vstepovala svojim dvom synom, neskor aj nevestam svoju volu, ostat zit a dozit na tomto mieste.Manzel zomrel, ostala roky zijuc sama, neskor sa pristahoval syn s rodinou, a ponukli jej moznost „dovolenky" u nas. Vraj len na paar tyzdnov, nech si oddychne..nemusi varit a ani behat okolo domu, ktory bol uz predvidavo roky prepisany na syna.

Pani O. sedi vedla mna, nediva sa mi do oci, nadalej huzve tu odpornu vreckovku. Ta znamena pre mna symbol jej znechutenia, odporu, pocitu zrady....Nevesta jej povedala, ze vraj sa uz domov nema chystat, lebo potrebuju jej izby pre seba, a takto to bude vraj lepsie. Nemozem posudzovat ciny  - nemozem tusit, co a ako sa odohralo, a hlavne: neprinalezi mi to. Vidim a citim vsak tu bolest, ten pocit bezradnosti a bezmocnosti....boze, daj nech sa mi to nestane, ked budem raz stara, a bezmohuca ja sama. Boze, pomoz mi, nech nemusim zazivat ten pocit krivdy, kedy vsetko moje zivotne usilie a zivotne plany su zmarene jednoduchou vetou: „ty tu ostanes".

 

Zjednodusenym vykladom znenia rakuskeho zakona o prijimani ziadatelov do domova dochodcov sa dozvieme, ze je to vsetko postavene na dobrovolnom rozhodnuti dotykajuceho sa priamo ziadatela. O manipulacii s emociami a zneuzivani zavislosti od rodinnych prislusnikov sa tam nepise a nikdy pisat nebude.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?