Vsedny den Domova Dochodcov /15

Autor: Jana Gaishüthner | 2.3.2013 o 13:00 | Karma článku: 16,66 | Prečítané:  2520x

03:00. Skore rano ako kazde ine. Ticho v chodbach Domova Dochodcov sa odraza od stien, plnych obrazov, ktore nikomu uz nic nehovoria. Su opozerane. Odrazu zacujem hlas, ktory neberie ohlad na to, ze vsetci spia. „ Sestra!, Sestra!, Seeestra!, Sestra!“. Nahodneho navstevnika by tento hlas vylakal, pravdepodobne by sa rozbehol za nim, zistit, co za nestastie sa prihodilo. Mna vsak nie. Je to Ritual, ktory sa opakuje dnom a nocou. Je to hlas pani F., ktory by som spoznala kdekolvek, mam ho zafixovany v podvedomi.

 

Pani F. Spojil nas uz prvy den, kedy sa k nam nastahovala. Cula pani, ktora (tvariac sa nebojacne), rozhodnym krokom bez akejkolvek pomoci vstupila do izby, netusiac, ako dlho bude tuto izbu obyvat. Mala vela otazok, ktore som jej rada zodpovedala, bola velmi zvedava, dokazala si vsetko logicky vysvetlit, a vo veku 85 rokov priam prekvitala vynikajucou pamätou. Trapila ju smrt manzela, napriek tomu sa zdalo,ze sa s tym dokazala celkom rychlo vyrovnat. Odvtedy presli 2 roky a spolocne sme presli obrovsky kus cesty pani Demencie.

Kracam v ustrety Pani F., ktora v nahote, ako ju Pan Boh stvoril, drziac sa rolatora, opatrne voli kroky dlhou chodbou smerom, kde tusi zachranu. "Sestra, sestra, seeestraaaa!!", krici neustale aj po tom, ako ma zazrela. Nehovorim nic, uz viem, ze tu su slova zbytocne. Vediem ju do jej izby, sadame si na kraj postele.Ak by nas v tej chvili niekto zazrel, napadlo by ho jedine slovo: Unava.

Diva sa na mna spoza okuliarov, napadne ma nedostojna myslienka, ze v nich vyzera ako mucha Puk. Su obrovske, zakryvaju jej polovicu tvare, su jej indentitou, nedokazala by bez nich zaspat. Jej pohlad je skumavy, plny ocakavania, tak ako vzdy, ked nastane tato chvila, kedy si sama nevie dat rady. Mam nutkanie obliect jej aspon nocnu koselu, ale uvedomujem si, ze je to moje nutkanie - a ja zijem v uplne inom svete ako ona. V mojom svete je dolezite, udrzat si dostojnost. Splynut s davom ludi, ktori sa orientuju podla istych zasad a spolocenskych pravidiel. Ale ona sa momentalne nenachadza v mojom svete. Sedi tu naha, co vsak pre nu nehra momentalne ziadnu rolu. Ak je clovek v ohrozeni, pocituje strach a beznadej, hlada v prvom rade pomoc a utocisko. Predstavujem si to, ako ked clovek uteka pred Tsunami, tiez sa netrapi nad tym, co ma na sebe. Dolezitejsie je, zbavit sa pocitu, ze je za mnou obrovska vlna, ktora ma kazdu chvilu moze splachnut do nicoty.

Zacina ma iritovat jej skumavy pohlad, ktory sa miesa s podivnym usmevom - aj ked sa to vobec k situacii nehodi, opisala by som ho slovom sarkasticky. Je cas na nas rozhovor, ona ani netusi, ze jeho priebeh mam uz dopredu naplanovany, drziac sa zasad Validacie. (sposob komunikacie podla Naomi Feil). Rozhovor (skrateny):

Ja: " Pani F., nemozete zaspat..."

Pani F: „ nemozem zaspat, musim ist domov!"

Ja: „ tak preto sa tak ponahlate...je dolezite byt doma nacas...co by sa stalo, ak nacas nepridete?"

Pani F: " oh, ani sa nepytaj! Muzovi by sa to vobec, ale vobec nepacilo! Opät ma zacne vysluchat, kde a s kym som bola!"

Ja: " urcite sa trapil, ci sa vam nieco nestalo"

Pani F: „ asi mas pravdu, mala by som mu aspon zavolat, aby sa nebal"

Ja: " chodievali ste casto neskoro domov?"

Pani F: "ale nie, stalo sa to len parkrat, ked som sa zahovorila s niekym znamym na ulici, ale moj muz sa dokazal koli tomu strasne nahnevat!" (pozera na mna opät skumavo a sama od seba povie:)

" ale moj muz zije, on este nezomrel!"

Divam sa jej priamo do jej prenikavych oci, neuhybame pohladom, ani jedna ani druha a to hodnu chvilu. Potom povie: " rozumeli ste, co som povedala?!!!"

Ja: "ano, rozumela som vam, co ste povedali."

Pani F: " on nebol zly, ale vzdy ked som prisla neskoro, bol velmi zurivy a myslim si, ze mi nedoveroval. To ma dokazalo tak rozculit, ze som ho z prieku este viac provokovala".

Ja: " Trapi vas, ze ste mu nestihli povedat a dat najavo, ako ho lubite? „

Pani F: „ odkedy zomrel, mi velmi chyba. Chcela by som cas vratit spät, netrapit sa nad hlupostami, nebojovat o to, ktory je silnejsi. Tak velmi by som chcela, aby som tu nebola sama, bojim sa v noci, nemozem spavat, chyba mi jeho chrbat vedla mna...."

 

Zacina svitat. Noc straca svoje caro tajomnosti rozhovorov, kedy clovek spracuvava to nespracovane. Mnoho takychto noci a dni ma Pani F. za sebou, a nekonecne mnozstvo este pred sebou.

Myslime na to, ako zijeme, cim viac si nespracovanych, neurovnanych veci odlozime do batoha na starobu - tym tazsie sa nam toto bremeno bude niest.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?