Sme Ľudia a ľudia...dôchodcovia a ich životy.

Autor: Jana Gaishüthner | 26.11.2015 o 20:38 | Karma článku: 10,64 | Prečítané:  1083x

V rámci mobilnej ošetrovateľskej služby navštevujem mnoho  rakúskych klientov v ich domácnostiach. Margit je jednou z nich... 

Moce sa chvíľu po kuchyni, zrakom poláska dve plyšové mačky z 90tych rokov,položené hore na kredenci, ťažko sa ohne po kus dreva a priloží do pece.
Sadne si na stoličku, na ktorej sedával ešte jej otec pred 70timi rokmi a pustí sa do škrabania zemiakov. Ruky jej už dávno neslúžia ako by mali, ale okrem nej tu nie je nik, kto by prácu urobil za ňu. Zareže hrubšie do zemiaka, a zrazu začuje hlas svojej mamy.Nožík jej klesne do misky, očami sa zadíva do diaľky a spomína...
***
"Margit, šúpaj na tenšie, zemiakov je málo a detí veľa! Kto to má všetko uživiť!"
povzdychne si mama, a ona sa díva, ako poctivo rozdeľuje prídelové lístky na jedlo.
Bolo po vojne a jedla veru nebolo dostatok. 
Dnes je nedeľa, mama ušporila lístky a dostala za ne štvrť kila mäsa. Bude gulášu na dva dni. Z rohu sa ozval kašeľ jej mladšej sestry. Ešte netušili, že ju skolí tuberkulóza. Vždy sa kúrilo drevom, ale teraz ho bolo v meste málo a na uhlie nemali peniaze. Vlastne, peniazí nebolo na nič...
***
"Doniesla som ti chlieb, maslo, mlieko, lieky nemali, musia ich objednať. Keď zajtra prídem, pôjdem po ne". Hlas jej dcéry ju vrátil do reality. 
"Načo to všetko kupuješ. Chleba mám ešte od minulého piatku, mlieko tiež, kto to má všetko pojesť!" Zlostí sa na dcéru, ktorá vyberá z chladničky skysnuté mlieko a vylieva ho do drezu.
"Mama, takto to ďalej nejde! Máš 95 rokov, ledva sa udržíš na nohách.Presťahuj sa konečne ku nám. Veď vieš, že máme miesta dosť! Veď sa len okolo seba pozri, kuchyňa si pamatá ešte druhú svetovú vojnu, na tej posteli spávali ešte tvoji rodičia a ak večer nezakúriš poriadne, tak sa ráno ani nezobudíš!" 
Tenká si ako nitka.....povzdychne si v duchu a premeria si mamu očami.......tak rada by jej dala všetko...vrátila jej starostlivosť, ktorou im, deťom, chránila celé detstvo. Aká je len tvrdohlavá, každý boží deň zje to isté. Chlieb s maslom, zemiaky s mliekom...
"Nie mama, takto to naozaj ďalej nepôjde. Nechcem ťa raz ráno nájsť zmrznutú na zemi. Nikdy by som si to neodpustila. Budeme to musieť nejak poriešiť."
"A čo ty vari starý strom ideš presádzať", rozosmiala sa Margit, až jej spadol zemiak zo stola. 
"Len si ty pekne sadni sem, tuná" - ťapne rukou na stoličku vedľa seba, hej, na tú, kde sedával ešte jej otec. A počúvaj....
***
"Keď sme boli deti, nebolo ničoho....ale nám ani nič nechýbalo. Vieš ako sa hovorí, čo clovek nevidí, po tom mu duša nepiští. Len jedlu by sme sa veru potešili. Až keď sa vedľa nás nasťahovali Burgovci. Pamatáš si na starého deda Burga,hej, ten, čo stále vysedával pred domom na lavičke, po tom, ako mu odrezali nohu. Nech mu je zem ľahká. Len pánbožko vie, či si to všetko zaslúžil....stále sa len naháňali za niečím. Detiskám aj modré z neba zniesli. Koľko zvady a kriku bolo u nás, raz kôli topánkam, ktorými sa chválili, kade chodili, a ktoré sme im závideli, inokedy kôli slanine, čo im stará Burgová až hen, z dediny od Bauerov zvláčala...veď aj mala za čo. Dosť toho za vojny pokradli boháčom.
No, dievča moje, keď moja mladšia sestra umrela na tuberkulózu, zaprisahala som sa, že sa ja o moje deti raz postarám, aby netrpeli."
"Veď ja viem, mama, skočila jej do reči dcéra. Nám nič nechýbalo, a práve preto chcem, aby tebe teraz na starobu bolo konečne dobre."
"Mne je dobre, dieťa moje, mám všetko. Viac, ako som kedysi mala. Kým ste boli malé, často som si od úst odtrhávala, váš otec tiež. Ale teraz mám všetko, dokonca viac, ako som kedy mala. Viac nepotrebujem....."
***
"Dobrý večer pani Margit", zdravým malinkú, vrávorajúcu pani vo dverách. Prišla som skontrolovať, či stará pani nezabudla vziať lieky a hlavne, upokojiť svedomie jej dcéry, ktorá si nás objednala cez mestský úrad.
Na stole je už prichystaný hrnček harmančekového čaju.
"Isto vám dobre padne, ozimilo sa, mali ste dnes veľa roboty?" usádza ma v jej starodávnej kuchyni, stará, krehká žienka...
V rámci mobilnej ošetrovateľskej služby navštevujem mnoho  rakúskych klientov v ich domácnostiach. Mnohí sú ešte sebestační a potrebujú len malú pomoc, u iných preberám od rodinných príslušníkov bremeno ich celkovej starostlivosti o dušu a telo aspoň na krátku chvíľu....
Ale len Margit ma vždy privíta pohárom vody či teplým čajom a otázkou, aký bol MôJ deň.....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?