Čriepky demencie

Autor: Jana Gaishüthner | 12.3.2016 o 12:59 | Karma článku: 6,93 | Prečítané:  589x

-čím chceš byť, keď budeš veľký?- pýtame sa často malých detí.  Vieš si ale predstaviť, kým sa môžeš stať, ak ťa v starobe náhodou postretne Demencia?

Gertrúde - tá utekajúca
Nebol jej oporou. Ani prvý, ani druhý. Aspoň si to ona myslela. Keď sa po treťom rozvode odsťahovala z rodného mesta niekam, kde ju nik nepoznal, nepremýšľala nad tým, čo bolo naozaj dôvodom jej rozvodov. Chcela len čím najskôr ujsť, od všetečných otázok susedov či známych. Čo ich bolo po tom, kto je na vine. Ani ona sama nevie, aj keď, občas sa zamyslela nad tým, či nebude zrnko pravdy v slovách jej bývalých partnerov, ktoré sa napodiv opakovali....
Vždy od problémov utekala. Nenaučila sa im postaviť zoči voči. .
***
Občas ju zahliadneš ako rýchlym krokom mizne za rohom, aby sa o niekoľko minút objavila na druhej strane. Raz je tu a raz tam. Trpi fyzickým nepokojom, niekedy nedokáže posedieť dlhšie ako pár minút. Dokonca aj jedlo požíva počas chodenia. Keď sa unaví, jej kroky sa spomalia, ale neustále ju voľačo ženie ďalej. Postav sa jej do cesty, jej jedinou snahou bude prísť na to, ako ťa obísť. Ak sa jej to nepodarí, stúpne jej vnútorný pocit napatia, ktorý môže začať dávať najavo spôsobmi, ktoré môžeme prirovnať ku agresivite. Toto je jej spôsob, ako sa vyrovnať s momentálnou situáciou. Má demenciu a ešte veľmi dobre vníma, ako sa jej schopnosti postupne strácajú. Hľadá istotu v tom, v čom ju pri riešení problémov hľadala po celý život. 
V úteku.
---------------------------------------
Anna - tá Slniečková

Život je gombička. Toto krédo si niesla so sebou, dlhé roky.
Nebolo to vždy tak. Ale časy povojnového nedostatku, rodičovská výchova, postoj jej blízkych k životu,ju neskôr naučili vážiť si aj maličkosti, ktoré jej život denne prinášal. 
Postupne strácala ľudí okolo seba, stále sa s tým ale dokázala rýchlo vyrovnať.
Predsa smrť patrí k životu rovnako, ako narodenie. Ďakovala bohu, za každý ďalší deň, ktorý smela prežiť bez bolestí a trápenia a dívala sa pragmaticky do budúcnosti.
Anna vedela odlíšiť podstatné od nepodstatného. Vedela sa rozhodnúť, čo chce a čo nie. Čo jej ublíži a čo k životu nepotrebuje.
***
V akomkoľvek čase ťa privíta úsmevom. Nosí ho stále so sebou. Nebazíruje na maličkostiach, nezáleží jej na tom, kedy, čo, kde, s kým. Vyjadruje vďaku za čokoľvek, čím jej nudný svet obohatíš. Občas sa stratí vo svojich myšlienkach minulosti.Vtedy dokáže hodiny stráviť v kresle, so zavretými očami, len smiešok v kútiku úst možno prezrádza, že sa jej páči, čo práve vidí. Rada spieva, má rada ľudí, ktorí sa smejú úprimne, spolu s ňou. Akceptuje pomalú stratu svojich schopností. Ako sama hovorí, čo zmeniť nedokážem, nech zmení mňa. Vo chvíľkach neistoty, dokáže prijať tvoju pomocnú ruku a vkladá do teba svoju dôveru.

--------------------------------------
Frieda - tá perfekcionalistka

Po 60tich spoločných rokoch ho pochovala. Tak, ako sa patrí. S bielymi kalami, symbolizujucimi pre nu tradiciu, respekt, uctu...Laska čo je už láska...to patrí len mladým, neskúseným. V živote sú dôležitejšie veci. Napríklad 3 budíky na nočnom stolíku, aby sa náhodou nestalo, že zaspí. Nemysliteľné. Najhorší zážitok odhliadnuc od odchodu jej muža do nebies to že sa naň neskutočne hnevala ešte týždne po pohrebe, že ju takto neplánovane opustil, nebol len dôsledok demencie  - bolo uzatvorenie filiálky Pekárne za rohom. Kam to tento svet speje. Všetko musí mať predsa svoj plán, postup, odôvodnenie. Takto ju to predsa naučili. Nič nesmie presiahnuť obrubník chodníka, po ktorom kráča celý život. Ak pôjde stále rovno, nič sa jej nemôže predsa stať.Všetko je buď biele, alebo čierne. Kompromisy - to slovo v slovníku nemá.
A takto nemusí riešiť predsa ani žiadne problémy.
***
Budíček presne o 06:00. Rituálna očista tela, presné dodržanie postupov.Žiadne zbytočné vykecávanie. Chlieb, nakrájaný na 8 kúskov. Maslom len postrašiť, tenký povlak marmelády. Áno, takto je spokojná. V tom jej kúsok chleba vypadne z trasúcich sa rúk. Začne kričať. Nevie túto situáciu riešiť. Ty si na vine. Alebo on. Alebo niečo. Ona nie. Ona vždy všetko robila správne. Jej sa také veci nestávajú. Kričí, lebo jej táto situácia naháňa strach. Nikdy si nebude vedieť pripustiť, že už nie je na 100% fungujúci stroj. Iným ľudom nedokázala naplno dôverovať po celý život, nedokáže to ani teraz. Potrebuješ nekonečnú dávku trpezlivosti a odosobnenia, len tak sa ti možno podarí, zmierniť jej trápenie.
----------------------------------
A čo ty. Už si sa sám seba opýtal/a, akým spôsobom riešiš na prvý pohľad neriešiteľné?
Ešte máš čas. Ešte toho dokážeš vo svojom živote zmeniť veľa. 
A či už budeš raz musieť bojovať s demenciou, alebo nie,
želám ti, nech tvoj odchod z tohoto života bude čo najľahší.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?