reklama

Vďaka bohu že zomrela

Odišla si. Konečne. A ja sa usmievam. Prvý krát v živote sa usmievam vo chvíli, keď sa dozviem o smrti iného človeka....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Rok 1941...
"Mária, vy nejdete?!" kričala jej najlepšia priateľka spoza plota. 
Pozorovala, ako po ceste idú povozy, ťahané jednym či dvoma koňmi, naložené všeličím. Most, ktorý delil Knićanin od záchrany pred ruským vojskom, mal byť čoskoro vyhodený do vzduchu. Otec si ale postavil hlavu. On nikam utekať nebude. Tu sa narodil a tu aj umrie. Veď už len nejako bude....
Celý život myšlienky na znásilňovanie vojakmi posúvala do úzadia. O tom sa nerozpráva. Ani vlastnému mužovi, ktorého nakoniec spoznala po tom, ako utiekli do Rakúska. Bola len jednou z mnohých...
***
Rok 2015
Bola si vcelku sebestačná a napriek tomu, že sa do teba zahryzla demencia, dokázala si ešte roky dbať sama o hygienu tela, ale duch upadal. Bolo pre teba veľmi dôležité, aby sa nik nedostal do tvojej privátnej sféry, pomoc pri sprchovaní si vždy dôrazne odmietala a my, opatrovateľky mobilnej služby sme to akceptovali. Vynahrádzali sme si to rozhovormi, spoločnými raňajkami, jednoducho kúskom ľudskosti v tvojom osamelom živote, dokiaľ to bolo možné.
Prišiel však deň, kedy si musela opustiť tvoj domov, keďže peňazí na 24hodinovú službu nebolo....
***
Trpela si ešte dlho. O tvoje telo sa museli postarať iní. Už si sa nedokázala brániť inak ako pľutím, hryzením, udieraním....Aj vo chviľach kedy si bola nesmierne unavená a nevyspatá, bolo počuť neustále volanie o pomoc, čo málokto dokázal zmierniť dlhšie ako na pár chvíľ. Bol to nekonečný boj s tvojou minulosťou. Naše techniky a vedomosti u teba postupne zlyhávali. To, čo sa nám niekedy podarí u iných klientov - pomôcť im vyrovnať sa s minulosťou, u teba nefungovalo.Jediným riešením bolo nastavenie medikamentóznej liečby, ktorou sa ti otupili zmysly....
Bolo to bolestivé, dívať sa ako chradneš, ako sa meníš na vyziabnutú priesvitnú osôbku, ktorá trpí...možno nie navonok, tvoje volanie sa už neozývalo chodbou, ale tušila som, že dokiaľ neodídeš z tohoto sveta, vnútorne ťa ešte stále bude trápiť minulosť.
***
Kŕčovité zvieranie tela pri hygiene ležiaceho klienta môže mať mnoho príčin. V tomto prípade som to tušila. Potvrdilo sa mi to vtedy, keď Máriina forma Demencie nabrala na obrátkach a nebolo už možné s ňou komunikovať tak, ako sme zvyknutí u zdravých ľudí. Keď začala vykrikovať v ruštine povely, počas toho, kým som ju umývala, mohla som tušiť, kde v minulosti sa práve nachádza. Ľudia s demenciou často v posledných štádiach spracuvávajú ťažobu z minulosti....vynárajú sa im spomienky ako živé. Mnohokrát si nedokážu spomenúť, či pred chvíľkou jedli, ale to, čo sa stalo pred 50timi rokmi majú pred očami ako na dlani. Demencia je veľmi komplexné ochorenie, týkajúce sa rovnako tela ale aj duše. Nám, v takýchto situáciách veľmi pomáhajú vedomosti získané počas ošetrovateľského vzdelávania v Rakúsku. Počnúc rôznymi technikami týkajucich sa komunikácie, cez validačné techniky či vedomosti o spôsobe dotýkania sa, uvoľnenia tela a celkovej situácie. 
Mária nemohla, či vlastne nemala šancu počas jej života spracovať traumatické zážitky z mladosti. Vtedy nebolo bežné zverovať sa blízkym či priateľom, tobôž nie navštevovať psychológa. Dokiaľ sa človek nezbaví tejto ťažoby napríklad tým, že o tom bude hovoriť, bude ho to vo vnútri sprevádzať po celý život. 
***
Dnes ráno odišla. A ja sa usmievam. 

Jana Gaishüthner

Jana Gaishüthner

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Fantazia moze byt casto dolezitejsiou ako vedomosti, pretoze tie su ohranicene.. Zoznam autorových rubrík:  moj denSúkromnéZamestnanie-Povolanie?

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu